Lexington/Bratislava
19. apríla (TASR) – Všade, kde sú ľudia, prebieha komunikácia, vznikajú
nedorozumenia a niekedy aj spory. Niekedy sú menšie a podarí sa ich
vyriešiť rýchlo, inokedy si ich riešenie môže vyžiadať viac úsilia. V
niektorých prípadoch však môžu prerásť do takých rozmerov, že vyústia do
vzniku nového štátu. A práve proces vzniku novej krajiny sa začal pred
250 rokmi, keď sa 19. apríla 1775 začala Americká vojna za nezávislosť.
Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických bolo prekvapivým
vyvrcholením sporu o dane, ktorý pramenil zo zlyhania komunikácie.
V 18. storočí, približne 150 rokov od založenia prvej trvalej anglickej
kolónie v Jamestowne v roku 1607, bola komunikácia medzi Európu a
Severnou Amerikou pomalá, náročná a nebezpečná. Plavba z kolónií do
Európy Atlantickým oceánom trvala za priaznivých okolností mesiac. V
tejto časti sveta prevládajú západné vetry vanúce zo západu na východ,
ktoré lode hnali po mori, no zároveň komplikovali ich návrat späť do
kolónií – protivietor predlžoval čas návratu lodí približne na
dvojnásobok. Spiatočná cesta medzi kolóniami a Londýnom tak trvala
približne tri mesiace.
Anglická koruna si tento problém uvedomovala, preto do záležitostí
kolónií približne 70 rokov nezasahovala a kolónie sa spravovali
viac-menej samy.
Korene sporu, ktorý vyvrcholil americkou nezávislosťou, siahajú do roku
1754, keď vypukla francúzska a indiánska vojna známa napríklad aj z
románu Posledný mohykán od Jamesa Fenimora Coopera. V Severnej Amerike
proti sebe bojovali Francúzi a Briti podporovaní rôznymi kmeňmi
pôvodných obyvateľov. Briti aj za pomoci amerických milicionárov vo
vojne zvíťazili a po podpise parížskej zmluvy v roku 1763 získali všetky
francúzske územia východne od rieky Mississippi. Konflikt bol súčasťou
nákladnej sedemročnej vojny. Británia chcela získať financie zdanením
kolónií, čím vyvolala nevôľu kolonistov.
Prvá priama daň uvalená na kolónie prišla v roku 1765 v podobe Kolkového
zákona (Stamp Act). Kolonistom ukladal povinnosť nakupovať papier z
Británie, tí však namietali, že nemôžu platiť dane bez zástupcov v
britskom parlamente (no taxation without representation). Technicky mali
pravdu, zákon bol preto stiahnutý. Anglický kráľ a parlament sa však
nevzdávali a odpor kolonistov posmelených úspechom sa snažili všemožne
zlomiť.
V októbri roku 1768 pristáli v Bostone britské jednotky. Mesto začali
okupovať a snažili sa vynucovať výber daní napríklad z farieb, papiera
alebo čaju. Kolonisti prítomnosť armády niesli s nevôľou a dochádzalo k
násilným potýčkam s vojakmi. Pri jednej z nich v roku 1770 zahynulo päť
kolonistov. Američania ju nazvali Bostonský masaker, Briti incident na
King Street.
Kolonisti na jar v roku 1772 založili Korešpondenčné výbory (Committees
of Correspondence) na koordináciu postupu proti britskej koloniálnej
politike. Ich vznik bol významným krokom k rozvoju americkej národnej
identity.
Britský parlament od marca do júna 1774 schválil tzv. neznesiteľné alebo
donucovacie zákony, ktoré okrem iného diktovali uzatvorenie bostonského
prístavu či ubytovanie britských vojakov v tavernách a neobývaných
budovách. Parlament sa takto snažil zastrašiť kolóniu Massachusetts,
namiesto toho však vyvolal výrazné sympatie zo strany ostatných kolónií.
Nasledoval spoločný bojkot Británie a všetkých z nej dovážaných
tovarov, nepanovala však jednota v názore, či vzťahy s Britániou
urovnať, alebo vyhlásiť nezávislosť.
Riešenie priniesli udalosti z 19. apríla 1775, keď vypukli boje pri
mestách Lexington a Concord. Približne 700 britských vojakov malo za
úlohu zajať a zničiť vojenské zásoby kolonistov, tí sa však o pláne v
predstihu dozvedeli a v predvečer bitky začali mobilizovať milície.
Trinásť kolónií – New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island,
Connecticut, New York, New Jersey, Pensylvánia, Delaware, Maryland,
Virgínia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia – vyhlásilo
nezávislosť 4. júla 1776. Kým ju skutočne získali, čakal ich ešte dlhý
boj, vojna sa skončila až 3. septembra 1783.